Vytlačiť Poslať stránku

Envirorezort si pripomína štvrťstoročie vodárenskej nádrže Starina

S objemom takmer 60 miliónov metrov kubických je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Reč je o vodárenskej nádrži Starina, ktorá už 25 rokov plní svoju nezastupiteľnú úlohu pri zásobovaní väčšiny východného Slovenska pitnou vodou. Štvrťstoročie prevádzky tohto významného vodného diela približuje výstava, ktorú v átriu Ministerstva životného prostredia otvoril štátny tajomník envirorezortu Ján Ilavský. Expozíciu tvoria dobové fotografie, mapy, výkresy, tabuľky, grafy a rôzne technické parametre. Výstava potrvá do 22. augusta.

"Je to najväčšia vodárenská nádrž na Slovensku a najdôležitejšia zásobáreň pitnej vody pre východné Slovensko. Aj keď jej padli za obeť niektoré obce, ďalšie sú už chránené pred povodňami v povodí Cirochy a Laborca," povedal štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Ján Ilavský.

Podľa generálneho riaditeľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislava Hrehu, keby nebola nádrž, pol milióna obyvateľov by malo problémy s vodou. To je takmer polovica z množstva, ktoré táto spoločnosť zásobuje. "Výstavba nádrže trvala od roku 1981 do 1988 a počas nej sme museli riešiť množstvo technických problémov. No po 25 rokoch je stále bezpečná. Okrem toho, že je hlavným zdrojom pitnej vody pre oblasť východného Slovenska, jej druhým významným efektom je protipovodňová ochrana," zdôvodnil technicko–prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Virág.

VN Starina v národnom parku Poloniny obklopená tichými lesmi a mlčanlivými zákutiami zaberá 311 hektárov. Jej hrádza má šírku sedem metrov, výšku 50 a dĺžku 345 m. Celkový objem 59,8 milióna metrov kubických je najväčší medzi slovenskými vodnými nádržami na pitnú vodu. Stala sa aj domovom pre mnohé živočíchy, najmä pstruha potočného, jalca hlavatého, zubáča obyčajného, čerebľu, mrenu, mrenicu, beličku, slíža či plosku. Voda v nádrži je studená, má priemernú teplotu 7,3 stupňa Celzia. Nádrž je plošina, tzv. lievik, ktorý je spojený s budovou VN dlhými chodbami s potrubiami, ktorými sa odvádza voda do úpravne v Stakčíne. Pri nadmernom zvýšení hladiny nádrže sa lievikom odvádza prebytočná voda do rieky Cirocha, čím sa reguluje výška jej hladiny. Na okraji vodárenskej nádrže, v tzv. Darskej zátoke je horná hrádza. Slúži na zachytávanie chemických a mechanických nečistôt, najmä ako bezpečnostné opatrenie v prípade dopravnej nehody na blízkej ceste a následnému úniku nebezpečných látok do vody.

S napúšťaním VN sa začalo 20. augusta 1987 o 13. hodine. Tomuto aktu predchádzala výstavba šiestich hlavných a ďalších stavieb v dvoch etapách, ale i radikálny zásah do života obyvateľov. Nádrž pomenovali po vysídlenej obci Starina. Okrem nej v roku 1986 zaniklo ďalších šesť dedín: Dara, Ostružnica, Ruské, Smolník, Veľká Poľana a Zvara. Z nich niektoré existovali od konca 15. storočia. Po obciach zostali informačné tabule a niekoľko potopených objektov. Do vysídlených dedín nad VN Starina sa dá dostať pešo alebo na bicykli, vjazd autom je možný iba na osobitné povolenie z Pozemkového a lesného odboru Okresného úradu v Snine. Nádrž je sypanou hrádzou so stredovým hlinitým tesnením. V jej okolí platia prísne pravidlá správania sa, keďže ide o I. a II. stupeň pásma hygienickej ochrany. Nesmie sa v nej kúpať, člnkovať, chytať ryby ani približovať sa k brehom.

Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR, TASR