Vytlačiť Poslať stránku

Pri územnom plánovaní sa budú zohľadňovať údaje o hrozbe zosuvov

Stavať budovy na miestach, kde sa zosúva pôda, by mala byť minulosť. Vyplýva to z novely geologického zákona, ktorú schválil parlament. Mestá a obce by podľa nej mali od novembra pri územnom plánovaní rešpektovať stanoviská envirorezortu a geológov, ktorí územia podrobne mapujú.

Na základe právnej normy bude ministerstvo životného prostredia vo svojom záväznom stanovisku k navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii poskytovať informácie o zosuvných územiach a iných geologických hazardoch. Zároveň bude stanovovať podmienky využiteľnosti takýchto území. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencia nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. "Tieto kroky môžu nielen ochrániť majetok, zdravie a životy občanov, ale súčasne ušetria štátu množstvo financií na prieskum a sanáciu v havarijných prípadoch," uviedol predkladateľ návrhu, minister životného prostredia Peter Žiga.
Na Slovensku je v súčasnosti 21-tisíc tzv. svahových deformácií. Porušujú územie s rozlohou 257-tisíc hektárov, čo je približne 5,25 percenta celého územia krajiny. Takmer 90 percent tvoria práve zosuvy. Tie u nás ohrozujú takmer 100 kilometrov diaľnic a ciest prvej triedy, takmer 600 kilometrov ďalších ciest, desiatky kilometrov plynovodov, vodovodov a približne 30-tisíc pozemných stavieb. Hrozbu zosuvov ľudia naplno pocítili po extrémnych zrážkach v roku 2010, keď došlo ku katastrofálnym zosuvom v Nižnej Myšli, Kapušanoch, Prešove a ďalších lokalitách. Boli spojené s deštrukciou domov a priamym ohrozením života ľudí.

Zdroj: TASR, SITA, Odbor komunikácie MŽP SR