Vytlačiť Poslať stránku

Modernizácia dvoch najväčších čistiarní na Slovensku

V Bratislave 26. novembra 2013. Čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni a Petržalke sa budú rekonštruovať v plnej prevádzke. Od roku 2015 sa tak zastaví vypúšťanie nutrientov do dunajských vôd a Slovensko splní záväzok určený pri vstupe do Európskej únie.

Operačný program Životné prostredie z prostriedkov kohézneho fondu umožňuje financovať aj aktivity na území hlavného mesta Bratislavy a Bratislavského kraja. „Rekonštrukcia čistiarní je súčasťou veľkého projektu Odkanalizovanie podunajskej časti Bratislavského regiónu,“ vysvetľuje Peter Žiga, minister životného prostredia. „Prispejeme tak k splneniu záväzkov, ktoré Slovensku vyplývajú v oblasti čistenia odpadových vôd zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii.“ Celková hodnota rekonštrukcie oboch čistiarní dosahuje takmer 29 miliónov eur.

Od 11. novembra 2013 sa budujú v čistiarňach odpadových vôd (ČOV) stavebné dvory a práce by mali byť ukončené do marca 2015. Z hľadiska dodávateľských prác a nasadenia technológií ide o mimoriadne významné projekty. „Počas rekonštrukcie nesmie dôjsť k zhoršeniu limitných ukazovateľov kvality vypúšťaných vôd,“ uvádza Radoslav Jakab, generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

Ústredná čistiareň odpadových vôd vo Vrakuni je najväčšia čistiareň na Slovensku, postavená v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Rekonštrukcia pokrýva prebudovanie jestvujúceho systému na systém RADN - regenerácia, anaeróbia, denitrifikácia, nitrifikácia. Zväčšia sa objemy aktivačných nádrží, vykoná sa v nich kompletná výmena technologických zariadení, prebuduje sa 24-linkový systém na 2 linky, vymenia sa technológie v dúchárni, zmení sa systém prečerpávania vratného a prebytočného kalu a zmodernizuje sa technologické zariadenie v dosadzovacích nádržiach. Víťazné konzorcium je vedené spoločnosťou ZIPP a technologickú časť dodá ARKO Technology.

ČOV v Petržalke bola dobudovaná v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo na prelome 80. a 90. rokov a čistí odpadové vody z pravobrežnej časti Bratislavy a piatich rakúskych obcí. Vzhľadom na mimoriadne vysokú kapacitu je prebudovanie na systém RADN možné odstavením liniek v dvoch fázach. V súťaži uspelo konzorcium vedené Doprastavom a technologickú časť zabezpečia Vodohospodárske stavby. Kapacita ČOV Vrakuňa poklesne na 650-tisíc ekvivalentných obyvateľov, ČOV Petržalka na 200-tisíc a v oboch prípadoch by to malo postačovať na najbližších tridsať rokov.

Výsledkom rekonštrukcie je bezpečný proces, ktorý likviduje nutrienty v odpadových vodách. Škodlivosť nutrientov spočíva v tom, že spôsobujú obrovské premnoženie rias a siníc vo vodných tokoch, ktoré potom spotrebovávajú kyslík. Iné živočíchy tam potom nie sú schopné existovať. „Živé vody“ sú hlavným dôvodom, prečo Európska únia požaduje, aby sa odstraňovali nutrienty z odpadových vôd. Rekonštrukciu preto možno považovať za príspevok Slovenska k európskej iniciatíve za čistejší Dunaj.

„Bratislava má limitovanú šancu byť príjemcom európskej finančnej pomoci. Po dopravných projektoch tu máme druhý veľmi pozitívny signál, ktorý sa priamo dotkne zvýšenia kvality života, zelenej agendy. Slovenská metropola bude mať vďaka modernizácii čistiarní odpadových vôd lepšie životné prostredie, živé vodné toky,“ uzatvára Milan Ftáčnik, primátor hlavného mesta SR Bratislavy.

 

Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR, BVS a.s.