Vytlačiť Poslať stránku

MŽP: Vernisáž výstavy Bratislava – protipovodňová ochrana

Vybudovanie najrozsiahlejšej protipovodňovej ochrany nášho hlavného mesta v jeho doterajšej histórii i dokumenty o povodniach, ktoré Bratislavu v minulosti postihli približuje výstava Bratislava – protipovodňová ochrana, ktorú dnes predpoludním sprístupnili v átriu Ministerstva životného prostredia SR. Otvoril ju štátny tajomník rezortu Vojtech Ferencz a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek.

Z hľadiska protipovodňovej ochrany na Slovenska si najnaliehavejšiu pozornosť vyžiadala otázka protipovodňovej ochrany Bratislavy, keďže ide o miesto s najvyššou koncentráciou obyvateľstva, lokalizované na brehoch medzinárodného vodného toku. Ochrana hlavného mesta pred povodňami bola stále nedostatočná. Výstava dokumentuje aj rekordy na Dunaji v Bratislave. Najvyšší vodný stav vo výške 991 cm zaznamenali 16. augusta 2002, najviac vody, 10 870 m3 za sekundu, sa valilo Dunajom 19. septembra 1899. Na výstavných paneloch sa návštevník môže oboznámiť aj s bohatým dokumentačným materiálom z najväčších povodní novodobej histórie v rokoch 1954, 1965, 2002 a 2006. Poslednú povodeň v roku 2010 však už eliminovala nová stavba protipovodňovej ochrany s tzv. mobilným hradením, zvyšujúcim pevné brehy až na úroveň tzv. tisícročnej vody s prietokom 13 500 m3/sek.
Povodeň v auguste 2002 jasne demonštrovala nedostatočnú protipovodňovú ochranu mesta. Preukázalo sa, že preliatie, resp. pretrhnutie existujúcej ľavostrannej protipovodňovej línie Dunaja by spôsobilo nielen zaplavenie významnej časti Bratislavy (vrátane priemyselnej zóny), ale aj podstatnej časti Žitného ostrova a Podunajskej nížiny v oblasti Malého Dunaja. Pretrhnutie pravostrannej hrádze rieky Dunaj by spôsobilo podobné škody ako na jeho ľavom brehu. Najväčšiu obývanú mestskú časť Petržalka (asi 150 000 obyvateľov) by vo veľkom rozsahu zaplavila voda a siahala by až na územie Rakúska a Maďarska. To všetko urýchlilo rozhodnutie zrealizovať doteraz najrozsiahlejšiu protipovodňovú ochranu nášho hlavného mesta, ktorá sa stala aj najväčšou investičnou akciou Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.. Projektové práce sa začali už v máji roku 2004, v decembri Európska komisia schválila pomoc z Kohézneho fondu Európskej únie, ktorá predstavovala 85% nákladov, 26 552 936 eur. Desiatimi percentami sa podieľal štátny rozpočet SR a 5 % hradili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zhotoviteľom stavby sa po výberovom konaní stal Váhostav Žilina. Koncom roku 2010 stavbu Bratislava - protipovodňová ochrana skolaudovali, pričom celkové investičné výdavky projektu dosiahli 32 648 356,06 eur, z toho stavebné práce 27 091 291,48 eur. Ešte pred skolaudovaním v máji a júni 2010 dielo preverili mimoriadne zvýšené prietoky, pričom novovybudované objekty protipovodňovej ochrany i s mobilným hradením ochránili Devín a Devínsku Novú Ves pred zaplavením časti ich intravilánov a poškodením majetku občanov.
Systémová komplexná protipovodňová ochrana v intraviláne Bratislavy znamená dostatočne vysokú neprerušovanú ochrannú protipovodňovú brehovú líniu pevného aj mobilného charakteru tak, aby takzvaná návrhová povodeň neškodne pretiekla záujmovým územím mesta. Jej súčasť je aj zabezpečovacia činnosť počas povodňových stavov, keďže niektoré prvky protipovodňovej ochrany majú mobilný charakter.
Výstava Bratislava – protipovodňová ochrana potrvá v átriu MŽP SR do 20. marca 2013.

Zdroj: Odbor komunikácie MŽP SR