Vytlačiť Poslať stránku

Experti na ochranu prírody sa stretli v Tatrách

Poznatky o nových trendoch pri starostlivosti o chránené územia, ich financovanie a úloha pri podpore regionálneho rozvoja, ale aj ochrana mokradí v Karpatoch a cezhraničná spolupráca. Na tieto témy od včera diskutuje vyše 130 zástupcov správ chránených území a ďalších zainteresovaných skupín pôsobiacich v karpatskej oblasti na konferencii v Tatranskej Javorine. Ministerstvo životného prostredia na konferencii zastupuje štátny tajomník Ján Ilavský a generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny Rastislav Rybanič.

Súčasťou konferencie, ktorá potrvá do piatku, 26 apríla sú pracovné skupiny v rámci projektu BioREGIO Carpathians, ktorých členovia zastupujú významné medzinárodné inštitúcie. Ide predovšetkým o odborníkov z Európskej komisie (DG Environment), UNEP – Dočasného sekretariátu Karpatského dohovoru vo Viedni, EUROPARC Federation, Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN), Alpskej sústavy chránených území (ALPARC), Svetového fondu pre prírodu (WWF). Chýbať nebudú ani spolupracujúci experti zo Sekretariátu Ramsarského dohovoru o mokradiach, Karpatskej iniciatívy pre mokrade (CWI), Vedy pre Karpaty a podobne.

"Nielen na Slovensku, ale aj v iných karpatských krajinách máme niečo vzácne. Celá táto práca v rámci karpatskej konvencie je práve o tom, aby sme našli ten spôsob a našli najlepšie riešenia pre prírodu aj pre ľudí," vysvetlil generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody Ministerstva životného prostredia SR Rastislav Rybanič. Tieto slová potvrdil aj Andreas Beckmann zo Svetového fondu pre prírodu (WWF). „Karpaty sú celosvetovým klenotom. V Karpatoch je najviac pralesov, sú tu najväčšie plochy divočiny, tiež populácie medveďov, rysov či vlkov v rámci Európy,“ povedal Andreas Beckmann.

Výmena skúseností a poznatkov napríklad aj s riešením problémov s medveďmi je jednou z tém 2. konferencie Karpatskej sústavy chránených území v Tatranskej Javorine. „Celá práca v rámci karpatskej konvencie je práve o tom, aby sme našli spôsob, ako to urobiť najlepšie pre prírodu i pre ľudí,“ doplnil Rastislav Rybanič. Takýmto príkladom je dohoda siedmich krajín v rámci Karpatského dohovoru o trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu. Zástupcovia krajín, združených v Karpatskom dohovore, si podľa uvedomujú jedinečnosť a vzácnosť tohto územia. Prírodné hodnoty, ktoré sa nachádzajú v týchto krajinách, môžu prilákať turistov, ale na druhej strane ich treba prezentovať tak, aby sme si ich nezničili.

Karpatská sústava chránených území bola založená podľa článku 4 Rámcového dohovoru na ochranu a trvalo udržateľné využívanie Karpát. Predstavuje regionálnu tematickú sieť pre spoluprácu chránených území v pohoriach Karpát. Taktiež prispieva k ochrane prírodných hodnôt a k trvalo udržateľnému rozvoju Karpát, predovšetkým pri uplatňovaní Karpatského dohovoru a jeho protokolov o biodiverzite, lesnom hospodárstve či trvalo udržateľnom cestovnom ruchu, ale i ďalších medzinárodných právnych nástrojov.

Zdroj: TASR, SITA, Odbor komunikácie MŽP SR