Vytlačiť Poslať stránku

Pracujeme na zastavení šírenia inváznych druhov rastlín

Pripravovaný nový zákon o ochrane prírody a krajiny z dielne environrezortu vytvorí podmienky pre systematické obmedzovanie šírenia tejto, ale aj ďalších inváznych druhov rastlín na území celej krajiny. Súčasťou tohto zákona je aj návrh opatrení, ktoré predstavujú viacstupňové riešenie problému. Tie vytvoria priestor na výchovu verejnosti a predovšetkým majiteľov správcov a nájomcov pozemkov.

Invázne rastliny zvyšujú riziko astmy

Ambrózia je najmladšou, no o to agresívnejšou rastlinou, na ktorej peľ citlivo reaguje veľké množstvo ľudí rôzneho veku. Až 80 miliónov peľových zrniek môže mať v čase kvitnutia jediný kvet ambrózie. Na spustenie alergickej reakcie stačí iba 30-40 zrniek peľu v metri kubickom. V Maďarsku, kde sa predpokladá jej najväčšia koncentrácia je v priemere 40 – 60 % alergických ochorení spôsobených práve peľom ambrózie. Aj keď u nás nie je situácia podrobne zmapovaná, Slovensko je na tom v porovnaní s našimi maďarskými susedmi lepšie. Napriek tomu netreba situáciu podceňovať.
Znižuje aj úrodnosť pôd
Táto invázna rastlina vytvára ročne mimoriadne veľký počet semien. Tie sa pôdy dostávajú cez zimu alebo na začiatku jari. K jej šíreniu prispieva aj bohatá plodnosť druhu, klíčiaci odpočinok a dlhodobejšie uchovávanie klíčivosti. Postupne preniká na ornú pôdu, kde odčerpáva značné množstvo živín a vody, čím znižuje jej úrodnosť. Prevencia, monitoring a informovanosť je preto pri týchto druhoch veľmi dôležitá.

Dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s inváznymi druhmi ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť ich samovoľné rozšírenie je na Slovensku zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázané. Vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov sú povinní odstraňovať invázne druhy zo svojich pozemkov a starať sa o ne tak, aby zamedzili opätovnému šíreniu, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

Invázna rastlina Ambrózia palinolistá pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy sa dostala asi v polovici 19. storočia. Na územie Slovenska sa druh dostal spolu s dovozom poľnohospodárskych plodín, napr. sójových bôbov, lucerny a pod. Druh na Slovensku postupne zdomácnel a začal sa šíriť pozdĺž železničných tratí a ciest najmä v teplejších, južných častiach Slovenska.