Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

Odborníci kritizujú projekt protipovodňových hrádzok

Viliam Macura zároveň tvrdí, že hrádzky sa realizovali bez stavebného povolenia, potrebnej dokumentácie a bez rozpočtu. "Samotné nástroje projektu nesúviseli s protipovodňovou ochranou, stavby sú technicky vo veľmi zlom stave, nezodpovedajú ani základným kritériám. Predpokladané ciele ani nesúviseli s protipovodňovou ochranou, keďže pri 250 miliónoch metrov kubických vodozádržného objemu zabezpečili 5,1-milimetrovú zrážku. Pri regionálnej povodni je to však za tri - štyri dni 300 až 400 milimetrov," vysvetlil Macura. Hoci bol rok 2011 suchý, podľa neho tam, kde sa vytvorilo pár zrážkovo odtokových situácií, prehrádzky popadali. "Boli dve také situácie, ochranné opatrenia tam nefungovali. Nemôžeme robiť protipovodňové opatrenia, ktoré v Európe nepoznajú, čiže vyhlásiť ochranné hrádze, úpravy tokov, poldre ani nie za dočasné stavby, odobrať peniaze, vôbec to neudržovať a čakať štyri roky, keď príde povodeň a potom budeme prekvapení," zdôraznil Macura. Hrádzky podľa neho nie sú akumulačné nádrže, majú len protieróznu funkciu, nie protipovodňovú.
Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Vojtech Ferencz upozornil, že bývalá vláda našla na protipovodňové opatrenia 35 miliónov eur. Tie však podľa neho boli neefektívne a zbytočne vyhodené, keďže hrádzky nevydržia dlho a už vôbec nie 20 rokov, ako to bolo deklarované. "Ostalo nám po zastavení tohto projektu 10 miliónov eur a tie pôjdu do SVP, ktorý tieto prostriedky efektívne využije na protipovodňovú ochranu," zdôraznil Ferencz. Na projekt revitalizácie krajiny mala pritom bývalá vláda v pláne minúť miliardu eur v horizonte desiatich rokov. Za roky 2010 a 2011 sa podarilo podľa neho minúť 33,9 milióna eur, ďalších 10 miliónov bolo pripravených na 3. fázu projektu.
K povodňovým škodám bude podľa technicko-prevádzkového riaditeľa SVP Pavla Virága dochádzať stále. "Dôležité je, aby boli ľudia na to pripravení. Boli urobené predbežné hodnotenia povodňového rizika, všetky vodné toky na Slovensku boli analyzované z hľadiska rizika výskytu povodní a pre všetky tieto vodné toky sa teraz spracúvajú mapy povodňového ohrozenia a rizika. Tie budú podkladom pre návrh manažmentu protipovodňových opatrení. Tento materiál nevypracováva len Slovensko, ale sú zaviazané vytvoriť ho všetky štáty Európskej únie," vysvetlil Virág. Podľa neho je dôležité najmä zadržať vodu v krajine, upraviť vodné toky a vodné stavby, vytvoriť čerpacie stanice na povrchovú vodu a vytvárať hrádze, ktoré ju budú zadržiavať.

Zdroj: TASR, Odbor komunikácie MŽP SR