Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

PRVÝKRÁT SA SVETOVÝ DEŇ DIVEJ PRÍRODY ZAMERIAVA NA PODMORSKÝ ŽIVOT

V nedeľu 3. marca si pripomenieme a budeme oslavovať Svetový deň divej prírody, teda skôr Svetový deň voľne žijúcich živočíchov a rastlín (World Wildlife Day).

Svetovýdeňbol vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) na svojom 68. zasadnutí v roku 2013. Presne 3. marca v roku 1973 bol vo Washingtone podpísaný Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známy pod skratkou CITES - Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora). Preto sa stal Svetový deň divej prírody najvýznamnejšou globálnou každoročnou udalosťou venovanou voľne žijúcim zvieratám a rastlinám.

 

 

TÉMA V ROKU 2019

Témou tohtoročných osláv je „Život pod vodou: pre ľudí a planétu“, ktorú spoločne vyhlásil Sekretariát CITES-u aOrganizácia spojených národov (OSN).
Po prvýkrát v rámci Svetového dňa divej prírody sa pozornosť upriami na život pod vodou, presnejšie život v oceánoch a moriach. Je to skvelá príležitosť na zvýšenie povedomia o úžasnej až dychvyrážajúcej rozmanitosti morského života a na poukázanie kľúčového významu morských druhov pre ľudský rozvoj. V súvislosti s tým, je ale potrebné zabezpečiť, aby aj naďalej moria a oceány poskytovali tieto služby pre budúce generácie.

V oceánoch bolo určených, opísaných takmer 200 000 rôznych druhov, ale skutočné počty sa môžu pohybovať až v miliónoch. Celosvetovo sa trhová hodnota morských a pobrežných zdrojov a priemyselných odvetví odhaduje na 3 bilióny dolárov ročne, čo predstavuje približne 5 % svetového hrubého domáceho produktu. Pri zabezpečovaní svojho živobytia viac ako tri miliardy ľudí závisí od morskej a pobrežnej biodiverzity. Morské voľne žijúce živočíchy po tisícročia udržiavali ľudskú civilizáciu a jej rozvoj, poskytovali nám potravu a výživu, ale aj remeselné a stavebné materiály. Zároveň obohacovali náš život rôznymi spôsobmi, či už kultúrne, duchovne alebo rekreačne.
Dnes až 40 % oceánu je vážne ohrozený najvýznamnejšou a priamou hrozbou nadmerného využívania morských druhov, ako aj iných hrozieb, ako je znečistenie, strata pobrežných biotopov a zmena klímy. Tieto hrozby majú silný vplyv na životy a živobytie tých, ktorí sú závislí od služieb morských ekosystémov, najmä žien a mužov žijúcich v pobrežných oblastiach.

 

 

CIEĽ 14 – ŽIVOT POD VODOU

Téma Svetového dňa divej prírody je úzko spojená aj Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov s cieľom č. 14, Goal 14 – Life below water(život pod vodou). Ten sa zameriava na morské druhy a na zvýraznenie kritických otázok a hodnôt podmorskej prírody v našom každodennom živote. Tento cieľ má aj podnietiť úspešné iniciatívy na zachovanie a trvalo udržateľné riadenie týchto druhov a na zvýšenie podpory pre budúce iniciatívy.

 

Ciele udržateľného rozvoja sa zameriavajú na trvalo udržateľné riadenie a ochranu morských a pobrežných ekosystémov pred znečistením, ako aj na riešenie vplyvu acidifikácie (okysľovaniu) oceánov. Posilnenie ochrany a trvalo udržateľného využívania zdrojov z oceánov prostredníctvom medzinárodného práva pomôže tiež zmierniť niektoré vplyvy, ktorým čelia naše oceány.

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

Agenda 2030 bola prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov v roku 2015 v sídle OSN v New Yorku. Je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy.
Agenda 2030 sa týkakaždého.Ciele udržateľného rozvoja, ktoré agenda stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja – sú relevantné pre Somálsko a USA rovnako ako pre Slovensko. Na Slovensku za implementáciu Agendy 2030 zodpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Slovensko má 6 národných priorít do roku 2030

v spolupráci s predstaviteľmi samospráv, akademického, súkromného aj neziskového sektora v participatívnom procese bolo vypracovaných 6 národných priorít . V júni 2018 boli schválené vládou SR.
Šesť národných priorít Slovenska reaguje na klimatické zmeny, zvyšujúcu sa sociálnu nerovnosť i ekologické problémy a zohľadňuje špecifiká Slovenska, ktoré budú základom ďalšej strategickej a koncepčnej práce. Sú nimi:
1. Vzdelanie pre dôstojný život
2. Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí
3. Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia
4. Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy
5. Právny štát, demokracia a bezpečnosť
6. Dobré zdravie

 

Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, odbor environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety
Zdroje:
https://www.wildlifeday.org/
http://www.undp.org/content/undp/en/home/news-centre/news/2018/focusing-on-marine-species-for-the-first-time--the-next-world-wi.html
https://www.vicepremier.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/aktuality/index.html