hlavná stránka
ikona InstagramInstagram | ikona FacebookFacebook | ikona hľadaťVyhľadávanie | iconEnglish

Pre MŽP je sanácia envirozáťaží prioritou, ich odstránenie stálo už takmer 145 miliónov eur

Likvidácia či monitorovanie environmentálnych záťaží si za obdobie rokov 2010 až 2015 vyžiadali vyše 144 miliónov 870 tisíc eur. Vyplýva to zo Správy o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží z dielne Ministerstva životného prostredia SR, ktorú dnes vzala na vedomie vláda SR. Odstraňovanie tohto neželaného dedičstva minulosti zostáva pre rezort životného prostredia prioritou a na ich riešenie je do roku 2021 potrebných 210 miliónov eur. „Budeme pokračovať v tomto úspešnom projekte. Máme vytypovaných 150 environmentálnych záťaží, v prvej fáze sa sústredíme na 40 z nich,“ uviedol po rokovaní minister životného prostredia László Sólymos. Najviac peňazí, až 180 miliónov eur, treba na sanáciu záťaží, ďalšie si vyžiada prieskum či monitoring lokalít. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo výške 180 miliónov eur.

V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 2018 lokalít. Z toho je 899 registrovaných ako pravdepodobná environmentálna záťaž, 289 lokalít je potvrdených ako envirozáťaž a 789 lokalít je registrovaných ako sanovaná, respektíve rekultivovaná lokalita.

Počas posledných piatich rokov sa úspešne sanovala napríklad environmentálna záťaž v bratislavskom kameňolome Srdce v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Vďaka ministerstvu životného prostredia sa odstránilo 18 tisíc kubíkov samotných gudrónov a 14 tisíc kubíkov kontaminovanej zeminy. Celkovo sa počas sanačných prác spracovalo a zneškodnilo vyše 50 tisíc ton odpadu. Zlikvidovaných bolo aj viacero starých skládok, ako aj znečistené železničné depá a armádne územia.

Staré environmentálne záťaže sa týkajú asi desiatich percent rozlohy Slovenska. Nachádzajú sa najmä v areáloch priemyselných alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí.

Odbor komunikácie MŽP SR, TASR