Vytlačiť Poslať stránku

Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a zasadnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu

Informácia o priebehu a výsledkoch 19. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a 9. zasadnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu, Varšava, Poľsko, 11. – 22. november 2013

Zhodnotenie: Záverečné plenárne zasadnutie COP 19 a CMP 9 sa po veľmi náročných rokovaniach aj za účasti ministrov uskutočnilo až v sobotu, 23. novembra 2013, vo večerných hodinách. Aj napriek enormnej snahe usporiadateľov zapojiť aktívne do diskusie počas celého rokovania okrem politických vyjednávačov aj zástupcov súkromnej a komunálnej sféry, zástupcov vedeckých, odborných a finančných inštitúcií a pripraviť tiež interaktívnu diskusiu ministrov počas rokovaní na najvyššej úrovni, boli prvé hodnotenia konferencie – najmä zo strany mimovládnych organizácií - skôr negatívne. Niektoré z týchto organizácií na protest proti nedostatočnému pokroku v rokovaniach Ad hoc pracovnej skupine ku Durbanskej platforme (ADP) z konferencie aj predčasne odišli.

Reálnejšie hodnotenia boli tie, ktoré zdôraznili, že od rokovaní vo Varšave sa nikdy neočakávalo uzavretie kľúčových bodov rokovaní o budúcej globálnej dohode, jej úlohou bolo najmä vytvoriť podmienky a schváliť rozhodnutia, ktoré majú umožniť, aby sa takáto dohoda pripravila a schválila v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov. Musíme objektívne priznať, že pokiaľ ide o množstvo schválených implementačných rozhodnutí, je výsledok konferencie nad očakávania. Čo sa týka politickej závažnosti týchto rozhodnutí, nemožno hovoriť o uspokojivom výsledku najmä preto, že sa nepodarilo naplniť pôvodnú ambíciu predsedov ADP, aby bolo vo Varšave schválené rozhodnutie, ktoré pomenuje základné elementy globálnej dohody o spolupráci krajín pri riešení problematiky zmeny klímy po roku 2020.


Kľúčové oblasti novej dohody možno charakterizovať ako

  1. princípy a pravidlá,
  2. ambície,
  3. nástroje na implementáciu


Kým počas otvorenej výmeny názorov v prvom týždni rokovaní si krajiny uvedomovali politickú, ekonomickú a environmentálnu realitu, ktorú je s ohľadom na dynamiku vývoja a v dlhodobej perspektíve do roku 2050 potrebné riešiť, negatívny zlom v obsahu a atmosfére rokovaní nastal po tom, keď predsedovia ADP pripravili prvý návrh textu rozhodnutia.
Rozvojové krajiny odmietli „odklon“ od v súčasnosti platných princípov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) a Kjótskeho protokolu (ďalej len „protokol“), teda aktualizáciu kategórií krajín na základe ich súčasnej ekonomickej sily, ale aj emisnej reality a opakovane zdôrazňovali v súčasnosti platné historické princípy dohovoru z roku 1992. Nepodarilo sa smerom k praktickému riešeniu posunúť diskusiu o princípoch equity (rovnaký prístup k atmosfére, etický princíp, ktorý ani po 20 rokoch nemá jasnú a všeobecne akceptovanú definíciu) a historickej zodpovednosti, ktoré rozvojové krajiny aj napriek množstvu analýz a súčasným trendom (napríklad štúdia Global Carbon Budget 2013) považujú za jediné určujúce pre ďalšiu spoluprácu.


Výsledkom konferencii je veľmi všeobecný text rozhodnutia bez konkrétnych kritérií a kategórií, ktorý vyzýva krajiny len na jedinú konkrétnu povinnosť, a to prípravu návrhu redukčných cieľov a podmienok pre ich plnenie – do začiatku roku 2015. To je výrazný časový posun oproti pôvodným plánom a pozíciám SR pred rokovaniami. Okrem výstupov ADP je pre SR sklamaním aj výsledok rokovaní o možnostiach efektívneho prepojenia mitigačných aktivít v rámci dohovoru a protokolu s inými procesmi a aktivitami[2] (mimo rámca dohovoru), využívanie nových trhových mechanizmov ale aj netrhových princípov na posilnenie redukčného úsilia smerom ku globálnemu environmentálnemu cieľu 2o C.Negatívne hodnotíme tiež problematické rokovania a chýbajúcu dohodu k technickým otázkam a implementačným rozhodnutiam na praktické vykonávanie protokolu v jeho druhom záväznom období - napríklad ukončenie procesu revízie za prvé obdobie, procedurálne otázky a diskriminačné ustanovenia v súvislosti s využitím nadbytku AAUs z prvého obdobia pre krajiny mimo EÚ. Skutočnosť, že medzinárodné rokovania trvajú príliš dlho a dosahuje sa len malý pokrok, ale aj to, že politické dohody zaostávajú za schvaľovaním praktických implementačných rozhodnutí, vedie v konečnom výsledku k nevyváženému stavu, ktorý často znamená zbytočný nárast inštitúcií a povinností, ktorých dosah na environmentálny cieľ nie je vždy významný. Musíme ešte zdôrazniť, že v kritickej atmosfére rokovaní počas druhého týždňa sa v konečnom výsledku podarilo rozvojovým krajinám dosiahnuť veľa pre nich pozitívnych rozhodnutí - najmä v oblasti financovania a posilnenia adaptačného rámca o agendu loss & damage (straty a škody). Zároveň s tým treba konštatovať, že bez principiálnych dohôd o rozsahu participácie krajín a kritériách pre ich finančné príspevky nebude možné generovať zdroje potrebné na fungovanie dohodnutých mechanizmov.

 

Za najdôležitejšie výstupy z rokovaní možno označiť

  1. Schválený termín, v ktorom majú krajiny predložiť ich národné plány na zníženie emisií, a to do konca prvého štvrťroka roku 2015;
  2. Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody spôsobené extrémnymi výkyvmi počasia v dôsledku zmeny klímy – schválený inštitucionálny rámec a pracovný program;
  3. Varšavský rámec pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (REDD+);
  4. Pokrok v sfunkčnení Zeleného klimatického fondu (GCF), stanovený termín na jeho postupnú kapitalizáciu;- Oficiálne oznámené dobrovoľné príspevky niektorých krajín (vrátane mnohých EÚ krajín) do Adaptačného fondu, na platformu REDD+ a na sfunkčnenie GCF;
  5. Vyspelé krajiny sa zaviazali ku generovaniu finančných zdrojov v rozsahu Fast start finančného mechanizmu 2010 - 2012 (cca 30 miliárd US dolárov ročne) aj po roku 2013.

Celá informácia o priebehu a výsledkoch je dostupná na: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-162093?prefixFile=m_

 

Informácia o priebehu a výsledkoch 18. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a 8. zasadnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu, Doha, Katar, 26. november – 7. december 2012

Zhodnotenie: Záverečné plenárne zasadnutie 18. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) a 8.konferencie strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „KP“) v katarskej Dohe (COP18/ CMP8) sa po veľmi náročných rokovaniach konalo až v sobotu, 8. decembra 2012, v neskorých večerných hodinách. Rokovania, ktoré v záverečnej fáze prebiehali aj za aktívnej účasti ministrov, boli komplikované, do poslednej chvíle otvorené (hrozil napríklad odchod ruských delegátov od rokovacieho stola) a poznačené obavami o zachovanie kontinuity KP ako aj dlhoročného multilaterálneho procesu vyjednávania globálnej environmentálnej dohody.Po dosiahnutí kompromisov je ich konečným výsledkom rozsiahly súbor schválených rozhodnutí pre všetky rokovacie platformy, ktorý do veľkej miery naplnil predstavy a očakávania Slovenska a EÚ ešte pred konferenciou. Zároveň však treba pripomenúť, že nie všetky naše pozície boli v schválených dokumentoch premietnuté a hodnotenia úspešnosti tejto konferencie sa často diametrálne líšia. Tie skeptickejšie upozorňujú najmä na skutočnosť, že v roku 2012 krajiny s redukčnými záväzkami podľa KP predstavovali len 15% svetových emisií, navyše, v jeho druhom záväznom období tento podiel ďalej klesne, keďže Japonsko, Ruská federácia, Nový Zéland a Kanada neprijali právne záväzné redukčné ciele na druhé obdobie KP. Svoje mitigačné ambície chcú, podobne ako Spojené štáty americké, plniť v rámci voľnejšieho režimu dohovoru a následne v režime pripravovanej novej globálnej dohody, za účasti všetkých veľkých emitentov, vrátane dynamických rozvojových krajín.


Za najdôležitejšie výstupy z rokovaní v Dohe, s významnými environmentálnymi, politickými a ekonomickými implikáciami možno považovať:

  1. schválenie dodatku KP a ukončenie mandátu ad hoc pracovnej skupiny, ktorá sa touto úlohou zaoberala už od roku 2005;
  2. schválenie rozhodnutia, ktoré sumarizuje výstup z činnosti ad hoc pracovnej skupiny pre dlhodobú spoluprácu rozvojových a rozvinutých krajín pod dohovorom (AWG LCA) a ukončenie jej činnosti;
  3. schválenie rozhodnutia o pracovnom a časovom pláne ad hoc pracovnej skupiny vytvorenej v Durbane (ADP)[1] tak, aby bola do roku 2015 pripravená a schválená nová globálna dohoda o režime spolupráce pri riešení zmeny klímy.

Celá informácia o pribehu a výsledkoch je dostupná na: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-152454?prefixFile=m_