Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Medzinárodné dohovory

Medzinárodné dohovory v oblasti ochrany ozónovej vrstvy Zeme

Medzinárodné spoločenstvo zmluvne pristúpilo na pôde OSN k určitým spoločným krokom, ktoré by viedli k eliminácii deštrukcie stratosférického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy. Na stretnutí vo Viedni bol 22. marca 1985 prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý bol východiskovým dokumentom pri ďalšom riešení tohto globálneho problému. Nadväzne naň bol 16. septembra 1987 prijatý vykonávací protokol, Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Tento dokument ustanovil podmienky a regulačné opatrenia vedúce k postupnému vylúčeniu spotreby a výroby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

Montrealský protokol bol doteraz ratifikovaný 197 štátmi sveta, vrátane Európskej únie a jej členskými štátmi. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru ako aj Montrealského protokolu a jeho dodatkov (Londýnsky, Kodanský, Montrealský, Pekinský a Kigalský) a plní všetky záväzky z nich vyplývajúce.

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy – prijatý 22. marca 1985
Stanovil všeobecné opatrenia, ktorými sa zmluvné strany zaväzujú chrániť ozónovú vrstvu.
Všeobecné záväzky:
- podniknúť opatrenia s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie proti nepriaznivým účinkom, ktoré spôsobuje ľudská činnosť a a ktoré modifikujú ozónovú vrstvu
- spolupracovať pri výskume, výmene informácií, uskutočňovať výskum a vedecké vyhodnocovania
- prijímať vhodné legislatívne a administratívne opatrenia na obmedzenie, znižovanie alebo zabraňovanie ľudským činnostiam, ktoré môžu alebo spôsobujú zmeny ozónovej vrstvy.
Slovenská republika 28. mája 1993 notifikovala depozitárovi sukcesiu do predmetného dohovoru.

Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu– prijatý 16. septembra 1987 na zasadnutí v Montreale
Ustanovuje podmienky a regulačné opatrenia na postupné obmedzovanie výroby a spotreby plnohalogénovaných chlórfluórovaných uhľovodíkov (príloha A, skupina I) a halónov (príloha A, skupina II). Bol zakázaný dovoz regulovaných látok z krajín, ktorá nie sú stranou protokolu. Zmluvné strany sú povinné poskytovať každoročne údaje o svojej výrobe, dovoze a vývoze regulovaných látok Ozónovému sekretariátu.
Slovenská republika 28. mája 1993 notifikovala depozitárovi sukcesiu do predmetného dohovoru.

Londýnsky dodatok k Montrealskému protokolu – prijatý v Londýne v roku 1990
Rozšíril počet regulovaných látok, skrátil termíny obmedzenia a stanovil termíny úplného vylúčenia spotreby niektorých regulovaných látok. Do prílohy k protokolu boli zaradené ďalšie látky: ostatné plnohalogénované chlórfluórované uhľovodíky (príloha B, skupina I), tetrachlórmetán (skupina II), 1,1,1-trichlóretán (skupina III) a neplnohalogénované chlórfluórované uhľovodíky (príloha C, skupina I). Regulačné opatrenia – od 1. januára 2000 nulová spotreba látok prílohy A, skupina I a II; látok prílohy B, skupina I a II a od 1. januára 2005 nulová spotreba látky v prílohe B, skupina III. Tieto termíny vylúčenia však boli sprísnené tzv. Kodanským dodatkom.
Londýnsky dodatok vstúpil do platnosti 10. augusta 1992.
Slovenská republika je zmluvnou stranou tohto dodatku od 15. apríla 1994. Londýnsky dodatok vstúpil pre SR do  platnosti 14. júla 1994.

Kodanský dodatok k Montrealskému protokolu – prijatý v Kodani v roku 1992
Stanovil ďalšie sprísňujúce regulačné opatrenia týkajúce sa zákazu používania regulovaných látok. Od 1. januára 1996 musí byť spotreba plnohalogénovaných chlórfluórovaných uhľovodíkov, tetrachlórmetánu, 1,1,1-trichlóretánu a ostatných plnohalogénovaných chlórfluórovaných uhľovodíkov nulová. Od 1. januára 1994 nulová spotreba halónov. Kodanský dodatok zaviedol reguláciu ďalšej skupiny látok, a to hydrobrómfluórovaných uhľovodíkov (príloha C, skupina II) kde ich potreba musí byť od 1. januára 1996 tiež nulová. Tento dodatok ďalej od 1. januára 1995 zmrazuje výrobu a spotrebu metylbromidu (príloha E) na úrovni roku 1991.
Kodanský dodatok k Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu nadobudol platnosť 14. júna 1994 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 8. apríla 1998 .

Montrealský dodatok k Montrealskému protokolu – prijatý v Montreale v roku 1998
Tento dodatok sprísnil termíny vylúčenia spotreby metylbromidu a zaväzuje SR úplne vylúčiť jeho spotrebu do roku 2005. Slovenská republika vylúčila jeho požívanie v roku od roku 1999 ako jedna z prvých krajín. Montrealský dodatok ukladá povinnosť stranám protokolu zaviesť licenčný systém na dovoz a vývoz kontrolovaných látok do 1. januára 2000. Každá strana mala povinnosť oznámiť do 3 mesiacov od dátumu zavedenia licenčného systému Sekretariátu zavedenie a prevádzkovanie takéhoto systému.
Montrealský dodatok nadobudol platnosť 10. novembra 1999.
Pre Slovenskú republiku nadobudol dodatok platnosť 1. februára 2000.

Pekinský dodatok k Montrealskému protokolu – prijatý v Pekingu v roku 1999
Úpravy a zmeny Pekinského dodatku sa týkajú výroby regulovaných látok v súvislosti s uspokojovaním základných vnútorných potrieb strán pracujúcich podľa článku 5 protokolu (rozvojové štáty). SR nevyrába regulované látky, takže úpravy protokolu sa jej netýkajú. Dodatok upravuje výrobu látok skupiny I prílohy C (neplnohalogénované chlórfluórované uhľovodíky). Počnúc 1. januárom 2002 zakazuje výrobu a spotrebu brómchlórmetánu, ktorý bol zaradený do skupiny III prílohy C.
Pekinský dodatok k Montrealskému protokolu nadobudol platnosť 25. februára 2002.
Pre Slovenskú republiku nadobudol dodatok platnosť 20. augusta 2002.

Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu – prijatý v Kigali v roku 2016
V dôsledku vylúčenia používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia stali jednou z ich náhrad fluórované uhľovodíky. Fluórované uhľovodíky nepatria k látkam, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, sú to však skleníkové plyny s významným potenciálom globálneho otepľovania a ich výroba a spotreba ako náhrad za látky poškodzujúce ozónovú vrstvu významne rastie. Z tohto dôvodu v rámci montrealského protokolu, ktorý úspešne rieši vylúčenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v celosvetovom meradle, došlo k všeobecnej zhode zahrnúť fluórované uhľovodíky pod režim Montrealského protokolu prijatím dodatku, ktorý postupne obmedzí výrobu a spotrebu týchto látok. Pod režimom tohto dodatku sa všetky zmluvné strany zaviazali postupne znižovať výrobu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov. Okrem regulácie a časového harmonogramu postupného znižovania týchto látok sa zavádzajú aj iné opatrenia, ako licenčný systém pre dovoz a vývoz spolu s kvótami, distribučné údaje pre výrobu a spotrebu, stratégia znižovania spotreby fluórovaných uhľovodíkov a rozdelenie do etáp podľa potreby.
Kigalský dodatok nadobudne platnosť 1. januára 2019.
Slovenská republika ratifikovala dodatok 16. novembra 2017 a do platnosti pre ňu vstúpi 1. januára 2019.

Ozónový sekretariát (www.ozone.unep.org)

V rámci programu OSN pre životné prostredie (UNEP) bol zriadený ozónový sekretariát, ktorý má sídlo v Nairobi v Keni. Hlavnou úlohou sekretariátu je uľahčiť a podporiť strany Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu a ďalších zainteresovaných strán pri vykonávaní opatrení na ochranu ozónovej vrstvy, a tým chrániť ľudské zdravie, život na planéte a minimalizovať vplyv na zmenu klímy. Sekretariát organizuje stretnutia Konferencie strán Viedenského dohovoru (konajú sa raz za tri roky) a stretnutia strán Montrealského protokolu (konajú sa každoročne), riadi vykonávanie rozhodnutí vyplývajúcich z protokolu a stretnutí, poskytuje zúčastneným stranám údaje a informácie o výrobe a spotrebe látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a poskytuje vládam, organizáciám a jednotlivcom informácie o tom, ako môžu prispieť k ochrane ozónovej vrstvy Zeme.