Vytlačiť Poslať stránku

Trvalo udržateľná spotreba a výroba

Integrovaná politika výrobkov sa zameriava na minimalizovanie negatívneho vplyvu výrobkov (či už pri ich výrobe, používaní alebo zneškodňovaní) skúmaním všetkých etáp životného cyklu výrobku a prijímaním opatrení tam, kde sú najúčinnejšie. Európska únia vytvorila stratégiu integrovanej politiky výrobkov, ako aj rozsiahlejšie politiky a iniciatívy na podporu trvalo udržateľnej spotreby a výroby, environmentálnych technológií a nanotechnológií.

Integrovaná politika výrobkov (IPV)

V zelenej knihe o integrovanej politike výrobkov bola predstavená stratégia na posilnenie a preorientovanie environmentálnych politík súvisiacich s výrobkami s cieľom podporiť rozvoj trhu s ekologickejšími výrobkami a podnietiť verejnú diskusiu. Táto stratégia sa zamerala na tri fázy rozhodovacieho procesu, ktoré majú výrazný dosah na vplyv výrobkov na životné prostredie počas ich životného cyklu:

  • stanovovanie cien výrobkov: uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí a zabezpečenie toho, aby ceny odrážali environmentálne náklady výrobkov, napríklad prostredníctvom odlišnej výšky daní v závislosti od environmentálnych vlastností výrobkov;
  • informovaný výber spotrebiteľa: zvyšovanie dopytu po technológiách šetrnejších k životnému prostrediu vzdelávaním spotrebiteľov a spoločností a poskytovanie zrozumiteľných, dôležitých a dôveryhodných informácií prostredníctvom označovania výrobkov alebo iných ľahko dostupných informačných zdrojov a
  • ekodizajn: podporovanie koncepcie životného cyklu v rámci podnikov prostredníctvom usmernení o ekodizajne a presadzovanie všeobecnej stratégie na začlenenie hľadiska životného prostredia do procesu navrhovania výrobkov.

Komisia v nasledujúcom oznámení s názvom Integrovaná politika výrobkov – rozvoj environmentálneho prístupu k životnému cyklu ďalej rozpracovala túto stratégiu a určila niekoľko opatrení na podporu zlepšenia vplyvu výrobkov na životné prostredie počas ich životného cyklu a zdôraznila tri aspekty:

  • zohľadňovanie životného cyklu
  • pružnosť politických opatrení
  • zapojenie zainteresovaných strán.

V oznámení sa navrhuje určiť a podporovať opatrenia týkajúce sa výrobkov s najväčším potenciálom na zlepšenie svojho vplyvu na životné prostredie. Uskutoční sa to v troch fázach:

  • určenie prvej skupiny výrobkov s najväčším potenciálom zlepšiť svoj vplyv na životné prostredie
  • posúdenie možných spôsobov zníženia vplyvov niektorých určených výrobkov na životné prostredie počas ich životného cyklu
  • vytvorenie politických opatrení pre tieto určené výrobky.

Najnovšie a s rovnakým cieľom IPV sa v roku 2011 začal uplatňovať plán v oblasti efektívneho využívania zdrojov. Navrhuje spôsoby zvýšenia produktivity zdrojov a oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a od jeho vplyvu na životné prostredie.

 

Akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu, výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku

V júli 2008 Komisia predložila balík opatrení a návrhov o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe a trvalo udržateľnej priemyselnej politike, ktorých cieľom je zlepšiť environmentálne správanie výrobkov počas ich celého životného cyklu a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a dopyt po trvalo udržateľnom tovare a trvalo udržateľných výrobných technológiách. Tieto návrhy tvoria neoddeliteľnú súčasť prepracovanej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a vychádzajú zo súčasných politík, opatrení a nástrojov EÚ a dopĺňajú ich. Príslušný balík tvorí päť dokumentov:

  • oznámenie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku
  • oznámenie o zelenom verejnom obstarávaní
  • návrh nariadenia, ktorým sa reviduje systém environmentálnej značky Spoločenstva
  • návrh nariadenia, ktorým sa reviduje systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS)
  • navrhovaná revízia smernice o ekodizajne.

 


Environmentálne označovanie a energetické označovanie


V roku 1992 vznikla dobrovoľná schéma udeľovania európskej environmentálnej značky s cieľom podnietiť podniky, aby ponúkali výrobky a služby, ktoré spĺňajú určité environmentálne kritériá. Tieto kritériá stanovuje a prehodnocuje Výbor Európskej únie pre environmentálne označovanie (EUEB), ktorý je zodpovedný aj za posudzovanie a overovanie s nimi súvisiacich požiadaviek. Kritériá sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

Výrobky a služby, ktorým bola udelená environmentálna značka, sú označené logom v podobe kvetu, aby ich spotrebitelia – vrátane verejných a súkromných kupujúcich – mohli ľahko rozpoznať.

Logo EU Ecolabel

Environmentálna značka bola udelená vyše 3 000 výrobkom, ako sú čistiace prostriedky, papier a obuv. Kritériá na udelenie tejto značky sa nezakladajú na jedinom faktore, ale na štúdiách, v ktorých sa analyzuje vplyv výrobkov alebo služieb na životné prostredie počas ich životného cyklu, a to začínajúc od ťažby surovín pred fázou výroby až po výrobu, distribúciu a zneškodňovanie. V júli 2008 Komisia navrhla revíziu nariadenia o environmentálnej značke EÚ s cieľom zamerať sa na trvalo udržateľnú výrobu, ktorá je súčasťou akčného plánu pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku uverejneného v rovnakom čase. Účelom revidovaného nariadenia o environmentálnej značke je podporiť využívanie dobrovoľnej schémy udeľovania environmentálnej značky tým, že dodržiavanie pravidiel bude menej nákladné a s ich uplatňovaním sa bude spájať menšia administratívna záťaž.

Smernicou 92/75/EHS sa zaviedli celoeurópske schémy energetického označovania domácich spotrebičov (bieleho tovaru), na základe čoho sa na štítkoch a v rámci informácii v brožúrach k výrobkom poskytujú potenciálnym spotrebiteľom údaje o miere spotreby energie všetkých dostupných modelov. V júni 2010 bola revidovaná smernica o energetickom označovaní 2010/30 s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti na širšiu škálu výrobkov vrátane výrobkov využívajúcich energiu a iné energeticky významné výrobky.

 

Ekodizajn

Smernica 2005/32/ES vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a mení a dopĺňa smernice 92/42/EHS, 96/57/ES a 2000/55/ES o požiadavkách na energetickú účinnosť výrobkov, ako sú bojlery, počítače a televízne prijímače. Komisia medzičasom prijala podľa komitologického postupu niekoľko opatrení na vykonávanie smernice o výrobkoch využívajúcich energiu. Rozsah pôsobnosti tejto smernice sa obmedzil na výrobky využívajúce energiu (okrem dopravných prostriedkov). V roku 2008 predložila Komisia návrh na revíziu smernice o výrobkoch využívajúcich energiu s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti aj na iné výrobky. Takéto výrobky nespotrebúvajú energiu pri používaní, ale majú na jej spotrebu nepriamy vplyv. Ide napríklad o zariadenia využívajúce vodu, okná alebo izolačný materiál.

Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)

Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je nástroj na riadenie, ktorý spoločnostiam a iným organizáciám umožňuje zhodnotiť ich úroveň ochrany životného prostredia, vypracovať správu o nej a zlepšiť ju. Táto schéma je spoločnostiam k dispozícii od roku 1995, pôvodne však bola dostupná len podnikom v priemyselných odvetviach. Od roku 2001 je schéma EMAS otvorená pre všetky hospodárske odvetvia vrátane sektora verejných a súkromných služieb. V roku 2009 bolo nariadenie o schéme EMAS druhýkrát prepracované a upravené. Nariadenie (ES) č. 1221/2009 nadobudlo účinnosť 11. januára 2010 a má za cieľ ďalej vyzývať organizácie, aby sa registrovali do tohto systému.

Zelené verejné obstarávanie

V roku 2004 boli prijaté dve nové smernice o verejnom obstarávaní (smernice 2004/18/ES a 2004/17/ES), ktorých cieľom je zjednodušiť, objasniť a zmodernizovať postupy obstarávania. V rámci akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu, výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku sa Komisia zaviazala viac posilniť zelené verejné obstarávanie a poskytnúť usmernenia o tom, ako znížiť dosah na životné prostredie spôsobený spotrebou vo verejnom sektore a využiť zelené verejné obstarávanie na stimulovanie inovácií v environmentálnych technológiách, výrobkoch a službách. V oznámení Komisie uverejnenom v júli 2008 sa navrhuje stanoviť ciele pre zelené verejné obstarávanie, ktoré súvisia so spoločnými kritériami zeleného obstarávania uplatňovanými v členských štátoch (COM(2008) 400). Na úrovni EÚ určila Komisia orientačný cieľ: do roku 2010 by malo byť 50 % všetkých postupov verejného obstarávania zelených.

 

Akčný plán pre environmentálnu technológiu (ETAP)

V roku 2004 prijala Komisia akčný plán v oblasti environmentálnych technológií (ETAP) (COM(2004) 38), ktorého cieľom je podporiť rozvoj a využívanie environmentálnych technológií a zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ v tejto oblasti. Akčný plán pozostáva z:

  • prieskumu sľubných technológií, ktoré by mohli riešiť hlavné environmentálne problémy
  • určenia – v spolupráci so zainteresovanými stranami – trhových a inštitucionálnych prekážok, ktoré spomaľujú vývoj a použitie špecifických technológií
  • určenia cieleného balíka opatrení.

 

Nanotechnológie

V roku 2005 predložila Komisia oznámenie s názvom Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009 (COM(2005) 243), ktorý určuje činnosti s cieľom „bezodkladne implementovať bezpečnú, integrovanú a zodpovednú stratégiu pre nanovedy a nanotechnológie“. V snahe zabezpečiť, aby sa pri každom uplatnení a využití nanovied a nanotechnológií dodržala vysoká úroveň verejného zdravia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľov a pracovníkov a stanovenej ochrany životného prostredia, Komisia oznámila preskúmanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa príslušných odvetví (vrátane nariadenia REACH). Na tento účel predstavila Komisia v roku 2008 oznámenie s názvom Regulačné aspekty nanomateriálov (COM(2008) 366), v ktorom dospela k záveru, že riziká súvisiace s nanomateriálmi možno riešiť na základe súčasného právneho rámca, ale že vzhľadom na nové dostupné informácie bude možno potrebné súčasné právne predpisy upraviť.