OVZDUŠIE NA SLOVENSKU

Výsledky monitorovania ovzdušia ukazujú, že v mnohých oblastiach sa od roku 2005 kvalita ovzdušia v Slovenskej republike zlepšila. V súčasnosti máme 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia, pričom pôvodne ich bolo až 19. Celkovo sa znížila aj ich rozloha o 52 %. Napriek tomu má väčšina krajín EÚ, vrátane Slovenska, dlhodobé problémy s kvalitou ovzdušia, najmä čo sa týka limitných hodnôt pre drobný prach – takzvané jemné prachové častice PM10, PM2,5 a oxidy dusíka NOx a tiež cieľovej hodnoty pre benzo(a)pyrén.

S cieľom zabezpečiť lepšiu kvalitu ovzdušia v októbri minulého roka parlament schválil novelu zákona o ovzduší. Zavádza prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenie, zefektívňuje ich monitoring, zavádza možnosť vyhlasovať nízkoemisné zóny a zároveň zvyšuje informovanosť obyvateľov o smogovej situácii. Nová legislatíva je účinná od 1. decembra 2017.

Hlavnou príčinou súčasného znečistenia ovzdušia sú najmä emisie z vykurovania domácností a emisie z dopravy, ako aj vysoké koncentrácie pozadia (znečistenie, kde nie je možné priamo určiť zdroj emisií). Na riešenie problémov s kvalitou ovzdušia Slovenská republika prijala v roku 2013 Stratégiu pre častice PM10. Avšak nie všetky navrhnuté opatrenia sa z nej podarilo plne realizovať a nedosiahli sme očakávaný výsledok.

Dôvody sú:

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo bývalé Československo známe ako krajina s vysokými komínmi. Tie mali zabezpečiť dostatočný rozptyl pre vysoké emisie odpadových plynov z priemyslu. Znečisťovanie ovzdušia bolo v tom čase viditeľné aj citeľné. Po roku 1991 sa situácia zmenila. Priemysel je regulovaný na základe európskej a národnej právnej úpravy. Táto regulácia sa postupne s časom sprísňuje. Prevádzky spadajúce pod integrované povoľovanie sa musia zosúladiť z požiadavkami najlepších dostupných techník.

Zo súčasných analýz vychádza, že na miestnej úrovni sa emisie z lokálnych kúrenísk a dopravy podieľajú na znečistení ovzdušia viac ako emisie z priemyslu. Priemyselné emisie sa však tiež úplne nestrácajú. Môžu prispievať k zvýšeným hodnotám regionálneho pozadia.
Znečistené ovzdušie predstavuje riziko nielen pre ľudské zdravie, ale má aj negatívny vplyv na ekosystémy. Spôsobuje acidifikáciu (zakysľovanie prostredia), eutrofizáciu (nadmerný prísun živín do prostredia), poškodenie vegetácie dôsledkom troposférického ozónu a podieľa sa aj na šírení perzistentných organických látok či ťažkých kovov v životnom prostredí. Dôsledky znečistenia ovzdušia sa prejavujú aj na zvýšení korózie kovov aj stavieb vrátane kultúrnych pamiatok. Dobrou správou je, že táto situácia sa dá zvrátiť a patrí medzi priority ministerstva životného prostredia.

ďalej >