Vytlačiť Poslať stránku

Veterná energia

Vietor je forma energie, ktorá sa vytvára pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme

slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu, čo je 50 až 100 krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu. Vietor, ktorý je prítomný všade a je zadarmo sa stáva veľmi príťažlivým zdrojom energie. Navyše jeho využívanie neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí. To sú najdôležitejšie dôvody rozvoja využívania vetra ako zdroja energie vo všetkých kútoch sveta.

V posledných rokoch vo svete veterná energetika zaznamenala rozvoj, pričom ponúka možnosti centralizovanej ako aj decentralizovanej výroby.

EU si vytýčila cieľ, aby sa do roku 2020 obnoviteľnými zdrojmi energie zabezpečovalo 21% výroby elektrickej energie. Tento cieľ bol formulovaný v smernici 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá vytýčila aj ciele pre jednotlivé členské štáty. Záväzok Slovenskej republiky by mal podľa návrhu príslušnej smernice EÚ do roku 2020 predstavovať ambiciózny cieľ na úrovni 14%. Na dosiahnutie stanovených cieľov, v mnohých európskych krajinách sú prijaté podporné opatrenia na rozvoj veternej energetiky (ako aj iných obnoviteľných zdrojov). Jedným z najúspešnejších je tzv. fixný tarifný systém, založený na stanovení pevnej ceny nákupu (eklektickej energie) vyrobenej veternej energie.

V súčasnosti je inštalovaný výkon veterných elektrární vo svete viac ako 40.000 MW a podiel vetra na svetovej výrobe elektriny je asi 0,5%. Lídrami na svetovom trhu sú Nemecko (15.000 MW), USA (6.400 MW), Španielsko (6.200 MW) a Dánsko (3100 MW). Na porovnanie – v desiatich nových štátoch EÚ dosiahol celkový inštalovaný výkon iba 100 MW.

Výroba elektrickej energie vo veterných elektrárňach a veterných parkoch zaťažuje životné prostredie menej, než výroba na báze tradičných fosílnych palív. Napriek uvedenému však treba brať do úvahy aj určité zložitosti aplikácie niektorých obnoviteľných zdrojov energie v reálnej prevádzke elektrizačných sústav. Sú to okrem environmentálnych vplyvov aj vplyvy na prevádzku a riadenie elektrizačných sústav, čo vyplýva z predikovania výroby elektriny v niektorých týchto zdrojoch. Podpora výstavby a prevádzkovania obnoviteľných zdrojov na území SR musí preto z environmentálneho, ako aj technického hľadiska zohľadňovať tieto špecifiká a limity.