Mýty o zálohovaní

Zavedenie zálohovania povedie k zníženiu používania PET a plechoviek.

Dobre zavedený systém záloh zaručí vysokú návratnosť, a teda výrazne menej fliaš pohodených vo voľnej prírode či na skládkach. Nikde vo svete zálohovanie nemalo zásadný vplyv na spotrebu nápojov v PET obaloch.

Obchodníci sa obávajú, ako zabezpečia hygienický výkup fliaš či nedostatočné kapacity na skladovanie.

Výkup sa realizuje aj v súčasnosti, a to sklenených obalov. Obchodníci vedia aké pravidlá musia dodržiavať. Svoje skúsenosti môžu poskytnúť reťazce, ktoré majú unifikovanú veľkosť predajní a pôsobia aj na trhoch, kde sa zálohovanie úspešne zaviedlo, prípadne zaviesť chystá. Napríklad v Litve sa väčšina PET fliaš vracia cez automaty na parkoviskách pred obchodom.

Výroba fľaše stojí 6 centov, ak bude záloha 12 centov, bude tu motivácia vyfukovať prázdne fľaše, lepiť ich skopírovanou etiketou a získavať tak peniaze. Údajne sa to stalo v Estónsku.

Ak si vezmeme milión fliaš, hrubý výnos z takejto aktivity by bol 60 tisíc eur. To je nutné ale znížiť o prepravu fliaš (nepoškodených) i to, že niekto ich musí vkladať do automatu. Vrátenie milióna fliaš by pritom trvalo viac ako 830 hodín. Ak by špekulant vracal naraz stovky fliaš, určite by sa to neobišlo bez pozornosti obchodov.

Zavedenie zálohovania zničí triedený zber. Ľudia si povedia, že stačí, ak odnesú PET fľaše späť do obchodu a už nie je treba triediť.

Prieskum spotrebiteľov vykonaný v Litve 2 roky po zavedení systému zálohovania ukázal, že 97 % spotrebiteľov považuje systém za dôležitý a sú s ním spokojní. 95 % spotrebiteľov tvrdilo, že množstvo voľne pohodeného odpadu sa znížilo a 93 % priznalo, že zavedenie systému ich motivovalo k vyššej zodpovednosti pri triedení všetkých druhov odpadov.

Rovnako v krajinách, kde sa zaviedlo zálohovanie po zavedení triedeného zberu nenastal takýto scenár.

V Nemecku po zavedení zálohovania plastových fliaš klesla celková miera recyklovania plastov.

To je síce pravda, lenže v rovnakom čase nastala systémová zmena v organizácii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zásadné zvýšenie množstva energeticky zhodnoteného odpadu z obalov z plastov. V roku 2004 bol pokles miery recyklácie oproti roku 2003 (zavedenie zálohovania), ale nasledujúce roky začala miera recyklácie opäť rásť. Miera zhodnocovania v dôsledku zvýšenia spaľovania sa zvýšila o 27 % oproti roku 2002. S presvedčivým argumentom, ktorý by dokazoval kauzalitu, že za pokles recyklácie môže práve zálohovanie a nie podpora energetického zhodnocovania, sme sa nestretli.