Vytlačiť Poslať stránku

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti

„Zmluvné štáty Dohovoru o biologickej diverzite, ale aj nečlenské štáty, sa od roku 1995 snažili dospieť ku dohode o protokole, ktorým by sa dohodli pravidlá používania genetických technológií, spôsob manipulácie s geneticky modifikovanými organizmami a najmä spôsob obchodovania s nimi v rámci členských i nečlenských štátov Dohovoru. Tento protokol dostal názov Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti (ďalej len „Kartagenský protokol“) podľa mesta Cartagene v Kolumbii, kde sa začal proces jeho prípravy.


Kartagenský protokol bol schválený 29. januára 2000 v Montreale, otvorený na podpis v dňoch 15. až 26. mája 2000 v Úrade OSN v Nairobi a od 5. júna 2000 do 4. júna 2001 v hlavnom sídle OSN v New Yorku. To všetko v čase, keď predsedníckou krajinou Dohovoru bola Slovenská republika. Kartagenský protokol nadobudol medzinárodnú účinnosť 11. septembra 2003 po tom, čo ho ratifikovala päťdesiata členská krajina Dohovoru; Slovenská republika uložila ratifikačné listiny v sídle OSN v New Yorku, USA, ako sedemdesiaty piaty štát a deväťdesiaty deň po uložení ratifikačných listín dňa 22. februára 2004 nadobudol Protokol účinnosť aj pre Slovensko.
Ustanovenia Kartagenského protokolu regulujú narábanie s geneticky modifikovanými organizmami, ich produktmi v rámci medzištátnych prepráv, ale aj v rámci domáceho používania, ak zasahuje alebo môže zasahovať za hranice štátu. Predmetom protokolu je aj organizácia vzájomného informovania sa členských krajín o všetkých relevantných skutočnostiach, týkajúcich sa geneticky modifikovaných organizmov. Zvláštna pozornosť sa venuje používaniu potravín, ktoré obsahujú geneticky modifikované suroviny a pri cezhraničných prepravách musia byť zvlášť označované.


Na prvom stretnutí zmluvných strán Protokolu (COP-MOP1) sa štáty zaviazali, že na základe čl. 27 začnú proces vypracovania medzinárodných pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti a náhrady škôd spôsobených cezhraničnými presunmi živých modifikovaných organizmov. Dňa 15. októbra 2010 bol v závere piateho stretnutia zmluvných strán Protokolu v Nagoyi, Japonsko, formálne prijatý Dodatkový protokol o zodpovednosti a náhrade škody ku Kartagenskému protokolu, nazvaný Nagoya - Kuala Lumpur Supplementary Protocol on Liability and Redress to the Cartagena Protocol on Biosafety (ďalej len „dodatkový protokol“). Dodatkový protokol bude otvorený na podpis zmluvným stranám protokolu v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku od 7. marca 2011 do 6. marca 2012. Dodatkový protokol je prvá mnohostranná environmentálna dohoda, ktorá definuje škodu na biologickej diverzite.


Dodatkový protokol ustanovuje pri určovaní zodpovednosti a náhrady za škodu ako administratívny prístup, tak aj občianskoprávny, ktorý už vo vnútroštátnom právnom systéme zmluvnej strany existuje, alebo umožňuje uplatniť alebo rozvinúť občianskoprávne postupy špecificky pre zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z cezhraničného pohybu živých geneticky modifikovaných organizmov. Očakáva sa, že takýto flexibilný prístup napomôže rýchlemu podpisu a následnej ratifikácii a vstupu do platnosti Dodatkového protokolu. Európska únia ako celok Dodatkový protokol podpísala dňa 11. mája 2011.

Na vykonanie Kartagenského protokolu bol prijatý zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov. Európske spoločenstvo ako zmluvná strana Kartagenského protokolu prijalo na jeho vykonanie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov.

Odkazy:

  • Text Kartagenského protokolu uverejnený v Zbierke zákonov

(je už uverejnený tu http://www.minzp.sk/postupy-ziadosti/geneticky-modifikovane-organizmy/medzinarodne-dohovory-spolupraca/kartagensky-protokol-biologickej-bezpecnosti/ )

  • Biosafety Clearing-House http://bch.cbd.int/ - stredisko pre výmenu informácií o živých modifikovaných organizmoch založené podľa Kartagenského protokolu “